Osobnosti Osobnosti

Nižnánsky, Jožo

Jožo Nižnánsky

novinár, publicista, spisovateľ

*30. 8.1903V. Brestovany
7. 3.1976Bratislava

Vyrastal v rodine železničného strážnika. Ľudovú Školu navštevoval vo svojom rodisku, v Zavare a v rumunskom Satu Mare (1910-1914), nižšie triedy gymnázia v Jure pri Bratislave (1915-18), vyššie v Trnave (1919-22). Začal študovať právo na bratislavskej univerzite (1922), ale štúdium nedokončil. Otec František bol železničným strážnikom (1872-1956). Jeho matka Mária, rod. Luhová (1878-1938) - mala 3 sestry. Manželka Štefánia, dcéra Eva - 1942.

Od roku 1923 bol novinárom z povolania. Redaktorskú profesiu začal v ústrednom orgáne HSĽS Slovákovi (1923-24), potom dlhší čas pôsobil v denníku agrárnej strany Slovenská politika (1924-39) a zno¬va v Slovákovi (1939-43). Medzitým, bol v rokoch 1929-39 externým redaktorom, v rokoch 1939-45 i majiteľom a vydavateľom spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet. Popritom v rokoch 1931-37 redigoval Slovenský týždenník. V rokoch 1945-49 bol šéfredaktorom časopisov Demokratickej strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník. V rokoch 1949-51 pracoval ako redaktor Vydavateľstva ROH v Bratislave. Od roku 1952 bol redaktorom Sveta socializmu, Slovenského nakladateľstva detskej knihy a Mladých liet, odkiaľ roku 1957 odišiel do dôchodku.
Literárnu činnosť začal ako básnik v okruhu generačnej skupiny združenej okolo časopisu Vatra. Prispieval však aj do Mladého Slovenska, DAV-u a Slovenského diela.
V roku 1928 vydal svoju jedinú básnickú zbierku súbor sociálno-vitalistických veršov Medzi zemou a nebom. Jeho poézia sa tematicky viaže na oslavu tvrdého života roľníckych predkov a na kontrasty civilizačného procesu. V sľubnej básnickej tvorbe však nepokračoval.
Ako novinár a redaktor sa venoval najmä publicistike a próze. V románoch, ktoré pôvodne vychádzali v novinách na pokračovanie a ktoré v nových vydaniach upravoval, rozvíjal žáner populárnej dobrodružno-historickej prózy, pričom umelecké ambície podriadil vkusu tzv. masového čitateľa, zaujímajúceho sa prevažne o oddychovo-únikovú lektúru romantického typu.
V intenciách tzv. ľudového čítania inoliterárnych vzorov (W.Scott, A. Dumas, M. Jókai,
K. Mikszáth, H. Sienkiewicz a i.) Nižnánský spájal rozprávačský talent s pohotovosťou žurnalistu. Zdôrazňujúc väčšmi zábavnú a esteticko-poznávaciu funkciu diela, beletristický spracúval Širokú Škálu motívov histórie i fantázie, domova i cudzieho sveta, lásky a boja, hrdinstva i zbabelosti, pričom konflikty dobra a zla štylizoval v zmysle spontánneho víťazstva zásad historickej spravodlivosti. Uprednostňujúc jednoduchú, literárnu fabuláciu pred zložitejšou kompozíciou, hľadal témy svojich románov skôr v epizodických ako v určujúcich faktoch slovenských dejín 16.a 19. storočia. Dej pritom podriaďoval fantazijným rozlohám rozprávačskej invencie a historických faktov sa pridržiaval iba rámcovo.
Ústredným motívom dobrodružno-historickej prózy je mnohotvárny protiklad boja a lásky, vsadený do rozporného kontextu života vo feudálnej spoločností. Nositeľmi pozitívnych ideálov sú hrdinovia z ľudu alebo nižšej šľachty, ktorí po mnohých porážkach nakoniec víťazia nad svojvôľou a despotizmom vládnucej triedy.
V románe Čachtická pani (1932) je dej zosnovaný na kontraste medzi krvilačným sadizmom zvrátenej feudálky a historickou spravodlivosťou, ktorá trestá jej zločiny na nevinných dievčatách z ľudu.
V dobrodružstvách Mórica Beňovského (1933, roku 1978 televízno – filmová adaptácia) odvážny vojak - dobrodruh zemianskeho pôvodu bojuje s mocenským aparátom despotického štátu.
V románoch Cholera (1934) a Právo prvej noci (1937) autorove konkrétne historické jadro interpretuje z hľadiska poddaného ľudu.
Základný motív boja a lásky dostáva nové podoby aj v ďalších Nižnánskeho dielach: Spišské tajomstvo (1934), Studňa lásky (1935), Krásna Hedviga (1935), Žena dvoch mužov (1937), v poviedkovom cykle Bojnické kamenné dukáty (1960) a v románe o dramatických osudoch „muránskej Venuše" Márie Széchyovej Lásky Žofie Bosniakovej(1971).
Vo všetkých týchto knižne i časopisecký vytlačených románoch (napríklad Proti kaštieľu. Slovenský týždenník 1938, Trnava, ruža voňavá, Slovenská politika 1938 a i) autor rutinovane spája miestnu povesť so zlomkami historických faktov a necháva hrdinov prechádzať z dobrodružstva do dobrodružstva až ku konečnému a zaslúženému víťazstvu. Využíva pritom povesť o Omarovi a Fatime (Studňa lásky), epizódy o manželskej nevere Zuzany Forgáčovej (Žena dvoch mužov), avantúry lúpežných rytierov Podmanickovcov (Krásna Hedviga), záhady okolo smrti ľubovnianskeho kupca M. Gašpareka (Spišské tajomstvo) a mnohé iné miestne podania, kde v zmysle ľudových povestí býva zlo potrestané a dobro náležité odmenené.
Populárna dobrodružno-historická próza J. Nižnánskeho je napriek mnohým ideovo-estetickým nedôslednostiam, častej konfúznej pseudohistorickej. senzačnej triviálností detailov a improvizovanej štylizácii textu príznačným produktom tzv. medzivojnového obdobia slovenskej literatúry. Autor chcel v medziach zvoleného žánru sprístupniť najširším čitateľským vrstvám epizódy z národných dejín, ktoré interpretoval s dôrazom na demokratické princípy v zápase faktických a fiktívnych historických síl. Akokoľvek bola jeho romantizujúca próza od začiatku predmetom kritických kontroverzií, svojím pôsobením v literárnom kontexte vytvoril čitateľský „návyk", vyraďujúci z obehu typy vyslovene periférnej a demoralizujúcej, zväčšia importovanej lektúry.
Jožo Nižnánsky vydal od roku 1929 aj vyše dve desiatky prekladov z rôznych námetových oblastí nemeckej (Tisíc a jedna noc), maďarskej (G.Gárdoni, O. Koszegi, J.Heltvai a i.), francúzskej (G. Sandová) a ruskej literatúry (R.Kim, S.N.Sergejev-Censkij, I. Muratov, J. Bessonov, T.S.Aksakov a i.)
(Jožo Nižnánsky publikoval aj pod pseudonymom J.N.Blavský, Jony, Klára Štefková, Pavol Záruba)