Osobnosti Osobnosti

Zaosek, Ľudovít Gašpar

Ľudovít Gašpar Zaosek

kňaz, ľudový spisovateľ

*1. 7.1841Opoj
28. 5.1908Dlhé Pole, okres Žilina

Kňaz, ľudový spisovateľ. Vlastným menom Ľudovít Gašpar. Narodil sa 1.júla 1841 v Opoji, zomrel 28.mája 1908 v obci Dlhé Pole, okres Žilina, kde je aj pochovaný. Pochádzal zo zemianskej rodiny, no sám mal bližšie k pospolitému ľudu, čoho dôkazom bolo aj jeho želanie   mať po smrti nad hrobom len jednoduchý kríž. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Trnave, po ich skončení študoval teológiu v Nitre, kde bol v roku 1866 vysvätený za katolíckeho kňaza. Ako kaplán pôsobil v Štiavniku, Pruskom, Bytči a v Nitre. Od roku 1874 až do svojej smrti bol farárom v Dlhom Poli na Kysuciach. Znalcom a šíriteľom jeho diela sa stal opojský rodák František Hlavička, ktorý ho vo svojich štúdiách označil za nekonvenčného humoristu a satirika, s obľubou vyjadrujúceho sa nárečím a žargónovým prejavom pospolitého ľudu. Zaosek sa po prvý krát literárne začal prejavovať v 70. rokoch v "Černokňažníkovi" a po viacročnej odmlke v rokoch  1899, 1900 a 1901 v týždenníku Kresťan. Pod pseudonymom Zaosek vydal aj v roku 1900 v Budapešti svoju knižnú prvotinu pod názvom "Dedinský hasič", v ktorej sa tiež prezentoval Michal Ďulík veršovanou poviedkou Mlynár a pltníci. Neskôr nasledovali diela "Vybrané spisy humoristické Zaoseka"(1902), "Chlieb svätého Antona"(1903), v tom istom roku ešte "Dlhého jazyka sestričky vo svete" a "Pobožný korhel". Neskôr vyšli "Dva listy starého učiteľa"(1904), "Rozpomienky na jeden trnavský piknik alebo domáci pinklbál pred 5O rokámi" (1905).Zaosek sa v týchto dielach profiloval ako spisovateľ so zmyslom pre humor a recesiu. V roku 1968 pri príležitosti 60. výročia úmrtia tohto kňaza a spisovateľa odhalili v Opoji svojmu rodákovi na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu.